Aby bolo možné uvažovať o kvalitách zvukových formátov a princípoch ich činnosti, musíme čitateľa oboznámiť so základnými vlastnosťami zvuku v prostredí, v ktorom existuje – toto prostredie je spojité, teda analógové. Nasledujúce časti práce sú stručným prierezom charakteristík zvuku, jeho vnímania a spracovania v analógovom chápaní tohto fenoménu. Bližšie sa im venujú vedné odbory akustika (a jej odvetvia) a elektrotechnika (najmä náuka o spracovaní signáluPozn. 1).
Zvuk je v prvom rade jav skutočného, fyzikálneho sveta, preto v časti 2.1 Zvuk ako fyzikálny fenomén zhrnieme poznatky o ňom na úrovni, ktorá bude potrebná na ďalšie pochopenie textu.
Časť 2.2 Psychoakustika sa venuje vnímaniu zvuku z pohľadu človeka. On je, koniec koncov, ten, čo zvuk nielen tvorí, zaznamenáva, spracúva a reprodukuje, ale najmä konzumuje. Tomuto účelu treba podriadiť ostatné spomenuté články reťazca.
Zvuky, ktoré treba zaznamenať a reprodukovať, nie sú náhodné javy, ale zväčša hudba, spev či hovorené slovo. Každý z nich má dôležité i menej výrazné atribúty, o ktorých hovoríme v časti 2.3 Charakteristiky zvuku.
Aby sme so zvukom mohli pracovať na osobných počítačoch, musíme ho vedieť zaznamenať a spracovať, neskôr aj reprodukovať. Do týchto procesov vstupujú vlastnosti elektronických súčiastok a zariadení, ktoré pri tom použijeme. Podrobnejšia analýza je v časti 2.4 Analógové spracovanie zvuku.
Človek (v role poslucháča) má dve uši, preto okrem zvuku samotného vníma aj smer, z ktorého prichádza. O princípoch lokalizácie zdroja zvuku a o stereofonickom vneme hovorí viac časť 2.5 Priestor vo zvuku.
Poznámka 1: Zvuk a elektrický signál, najmä vo fáze zaznamenávania a spracúvania, majú veľa spoločného, preto budeme v práci často hovoriť o zvuku alebo jeho zápise či reprezentácii (analógovej alebo digitálnej) ako o signáli.
