V nasledujúcich častiach ponúkame prehľad rôznych stratových kompresných algoritmov a formátov. Samozrejme, toto je len výber z mnohých – stratových formátov existuje nepreberné množstvo, mnohé z nich sa však nikdy skutočne neujali (napr. TwinVQ), alebo mali od počiatku špecifické použitie s obmedzeným dosahom a do sveta PC sa ani nemohli dostať (napr. PAC), alebo sú utajené a je ťažké získať o nich relevantné informácie (napr. QDesign). Treba však uviesť, že aj pri väčšine popísaných proprietárnych technológií bolo náročné získať čo i len stručnú špecifikáciu.
Kapitola 4 pozostáva z jedenástich častí. Prvá krátka (časť 4.1 predstaví čitateľovi formát ADPCM, ktorý je dnes vo svete PC už dávno prekonaný, no ešte pred desiatimi rokmi bol pre bežných používateľov jedinou dostupnou technológiou na kompresiu zvuku. Rozsiahla druhá časť 4.2 sa zaoberá formátmi MPEG-1/2 Audio, najmä MP3 a MP2 a ich derivátmi MP3pro, MP3 Surround. Rozsiahla tretia časť 4.3 obsahuje informácie o štandarde nahradzujúcom známu „empétrojku“: AAC a jej derivát HE-AAC. V ďalších častiach si predstavíme proprietárne formáty Windows Media Audio (WMA), RealAudio (RA), ATRAC, Dolby Digital (DD, AC-3) a Coherent Acoustics (CAC, DTS). Nasledujú dva opensource formáty: Ogg Vorbis a Musepack (MPC).
Posledná, jedenásta časť je všeobecným úvodom ku kompresii hovoreného slova, ako k špecifickej aplikácii stratovej kompresie. Ako príklad sa spomína opensource formát Speex.
